Osobná skúsenosť

K metóde systemických a rodinných konštelácií podľa Berta Hellingera som sa dostala v roku 2006. Bolo to pár mesiacov po návrate z môjho štvrtého intenzívneho tréningu Čung-jüan čchi-kungu v Číne, v Šaoline. Tento pobyt bol pre mňa naozaj náročný. Jednak som mala zlomenú nohu, čo mi znemožňovalo voľnosť pohybu, a tiež meditácie boli veľmi silné a dotkla som sa svojich hlbokých tráum, ktoré ťažko pomenovať. slovami. Napriek dlhoročnému cvičeniu ma to zaskočilo. Asi som si myslela, že cvičením sa ich riešeniu vyhnem, že jednoducho zmiznú a už sa neobjavia. A zrazu boli opäť tu a dožadovali sa mojej pozornosti. Uvedomila som si, že cvičením som vlastne zbierala silu, na to aby som ich raz zvládla a že ten čas práve prišiel. Až v tej chvíli som pochopila, prečo sa cvičenie nazýva "ničnerobenie", "čas oddychu", či "dovolenka". Preto, že je to naozaj tak. Je to čas, keď odpočívame a zbierame čchi / energiu na to, aby sme sa v správnej chvíli s problémami dokázali vysporiadať. Moja niekoľkoročná dovolenka sa skončila. Vôbec sa mi to nepáčilo.

Po návrate som ešte nejaký čas odpočívala a potom som usúdila, že na to aby som sa na svojej ceste pohla zase ďalej, potrebujem doriešiť nejaké záležitosti z detstva a rodiny a taktiež odstrániť zlozvyky v správaní, ktoré mi z tej doby ostali. V mojom živote nebol žiaden viditeľný akútny problém, dlhoročné cvičenie mi pomohlo vyriešiť zdravie a celkovo môj život prebiehal veľmi uspokojivo. Tak či tak som cítila určité brzdy, ktoré mi znemožňovali pokračovať vpred. Nejaké pocity kdesi vhlboko vnútri sa z času na čas ozývali, vždy v tej najnevhodnejšej chvíli. Prestalo sa mi dariť v cvičení, nevedela som či vôbec ďalej cvičiť a prečo vlastne robím veci, ktoré robím. Cítila som síce v čom spočíva problém, ale bolo to príliš veľké sústo na to, aby som to zvládla naraz a sama. Vlastne som hľadala spôsob, ako ten problém rozdeliť na menšie časti, urobiť ho viacej zrozumiteľným a postupne ho stráviť tak, že ma už nebude zaťažovať. Čung-jüan čchi-kung je v tomto smere taký veľkolepý, dostane človeka k podstate veci a nechá ho, nech si riešenie odvodí a zrealizuje sám. V tomto prípade som však potrebovala spomaliť a ešte chvíľu sa nechať viesť. Tak som položila nejaké otázky mojej známej (mimochodom psychiatričke), ktorá mi spomenula konštelácie. Ako kedysi, keď som sa stretla s Čung-jüan čchi-kungom, okamžite som cítila, že je to niečo pre mňa. Síce som vôbec nevedela, čo to je, ale hneď som sa prihlásila na seminár, skôr ako si to stihnem rozmyslieť.

Prvý seminár sa mi veľmi páčil a hneď na ňom som mala prvú konšteláciu na tému strach. Strach, ktorý som cítila odjakživa, od detstva a nikdy som nevedela prečo. Riešenie ma prekvapilo a posunulo k uvedomeniu, že nech robím čo robím, nie všetko závisí len odo mňa, keďže všetci sme súčasťou rodín, rôznych iných systémov, ľudstva a to všetko na nás pôsobí, často krát bez nášho vedomia. Chodila som na ďalšie semináre, absolvovala som aj základy rodinných konštelácií pre budúcich konštelárov a keďže som sa chcela stretnúť s workshop pre lektorov konštelácií v Rakúsku, ktorý viedol priamo Bert Hellinger. Na jeho seminári, kde som mala možnosť vidieť prácu s tzv. "pohybmi duše" som sa cítila ako doma. Pripomínalo mi to čiastočne cvičenie "samoliečenie" a v niečom 4. stupeň.  Opäť som si uvedomila, aké sú veci prepojené a že čím človek ide hlbšie, tým viacej sa rôzne systémy na seba podobajú. To ma aj motivovalo pokračovať v mojej cvičebnej a liečiteľskej práci a ubezpečilo, že som na dobrej ceste bez ohľadu na to, akú metódu rozvoja práve používam.

Pozitívny efekt sa prejavil v mojom súkromnom živote, ale aj práci. Cvičenie, učenie, liečenie a vôbec všetko čo v živote robím, zrazu vykonávam s väčšou ľahkosťou a radosťou a je to potom aj cítiť. Hlavný posun z môjho pohľadu bol ten, že pocit „musím" sa zmenil na pocit „chcem". Už to nie je o tom, ako musím žiť, pracovať, riešiť, cvičiť, atď. ale o tom, že to naozaj chcem. Viem, že chcem žiť a mať silu nato, aby som zvládla všetko čo k môjmu životu patrí. Znie to možno banálne, ale kto to zažije pochopí. Často si myslíme, že vieme, ale je rozdiel niečo „vedieť" a niečo „žiť".

 

Pokračovať na Novinky, Články alebo Akcie.