Články
Po silných meditačných zážitkoch v rokoch 2014 a 2015 som pocítila potrebu sebarozvíjania širším smerom a začala sa venovať aj tibetskému Dzogchenu (Namhkai Norbu Rinpoche), Holistickému jazyku tanca (Zola Dubnikova) a hatha joge, z ktorej som si spravila aj inštruktorské skúšky (Václav Krejčík, Michaela Hluchová) a v súčasnosti ju aj vyučujem.
Chcela som sa hlbšie venovať ženským témam a ženskej spiritualite. Napriek mnohému pozitívnemu, ktoré mi taoistické a budhistické techniky priniesli a napriek výborným meditačným výsledkom som sa v istej fáze svojej cesty cítila ako žena nespokojná.
Táto nespokojnosť sa preniesla aj na moje fyzické telo a prejavili sa zdravotné problémy ženského charakteru. Mala som pocit, že potrebujem niečo iné, cvičiť inak, ale nevedela som presne ako.
Podobnú skúsenosť som mala už v minulosti, pri práci v komerčnom sektore a uvedomila som si podobnosti medzi rôznymi systémami tohoto sveta. Prevažná väčšina z nich je vybudovaná na mužských princípoch a ženy, aj keď v nich dosahujú úspechy, sa často vo výsledku necítia naplnené.
Týka sa to aj duchovného sveta, čo následne prispieva k ešte väčšej dezorientácii žien - snažia sa, cvičia a keď v konečnom dôsledku nie sú spokojné, vinia samé seba.
Inšpirovaná vnútornou potrebou aj novými stretnutiami som v roku 2017 začala rozvíjať experimentálne semináre, ktoré sa účastníkom veľmi páčili. Nabrala som odvahu na ďaleko väčšiu spontánnosť, zúročila roky cvičenia aj následného vzdelávania.
Ako odpoveď na vlastné hľadanie a naplnenie osobných potrieb som poskladala Jin-jang čchi-kung pre ženy. Na žiadosť žien v mojom okolí som ho začala aj učiť a keďže sa cvičenie stretlo s pozitívnym ohlasom, jeho cesta pokračuje ďalej a čoskoro bude mať aj ďalšie inštruktorky.
Medzičasom som stretla svoju ďalšiu učiteľku Tsultrim Allione, ktorá sa venuje ženským témam v budhizme už takmer 50 rokov a je v tomto zmysle asi úplnou priekopníčkou. Jej práca ma nesmierne povzbudila v ďalšom rozvoji, nakoľko prešla veľmi podobnými skúsenosťami.
Návrat ženského / jinového - ženskej energie jemnej aj divokej, ženského vnímania, precítenie tela ako „duchovného" nástroja (ako protiklad transcendentálneho vnímania duchovna, ktoré požaduje oddelenie duše od tela) je potrebný nielen pre ženy samotné, ale aj pre celý svet.
Vytlačenie tohto princípu na okraj spoločnosti sa prejavuje vo vzťahu k prírode, v politike, vo vzdelávaní, vo výchove (od detstva uplatňovaný výkonnostný princíp) a zdá sa, že je najvyšší čas, aby sme sa pokúsili obnoviť rovnováhu.
Jin-jang čchi-kung pre ženy je systém pozostávajúci z 3 úrovní.
Na prvej, základnej úrovni pracujeme so svojím telom. Postupne ho rozhýbeme a učíme sa čo je to čchi (životná energia), ako ju pocítiť a pracovať (hrať sa☺) s ňou tak, aby sme si uchovali alebo prinavrátili zdravie. S čchi pracujeme prevažne na úrovni podbrušia, v oblasti tzv. spodného tan tchiénu, za pomoci pohybu aj dychu. Tento stupeň obsahuje cvičenie na kultiváciu ženskej čchi (úpravu hormonálnej rovnováhy) aj cvičenie na štítnu žľazu.
Zároveň si tvoríme láskavý vzťah k sebe samým (prostredníctvom konkrétnej vedenej meditácie), nakoľko ten je predpokladom zdravého života. A učíme sa uvoľniť prostredníctvom jednoduchých spontánnych cvičení.
Na druhej úrovni ideme hlbšie a skúmame svoje srdce a emócie. Pridávame pohybové cvičenia na otvorenie srdca a hrude, dychové a prepájacie meditačné cvičenia. Spoznávame vnútorné orgány prostredníctvom spontánneho tanca.
Učíme sa vypúšťať nepotrebnú záťaž a napokon rozpúšťať energetické (fyzické aj emocionálne) blokády a energiu z nich opätovne využiť pre svoje vlastné potreby. Osobne to volám vnútorná ekológia organizmu. Je to starodávne taoistické liečivé cvičenie z takzvanej školy vody, s naozaj uvoľňujúcim efektom.
Tretiu úroveň zatiaľ praktizujeme len na pobytových seminároch v prírode, ktorá nám pomáha správať sa uvoľnenejšie. Cieľom je plná spontánnosť, takže cvičiť môžeme ľubovoľné cvičenia z predchádzajúcich stupňov, tie, ktoré sú zaradené na tretiu úroveň, ale aj úplne iné, naprosto spontánne.
Využívame pohyb aj pokoj, vytvárame si vlastnú hudbu, tancujeme, smejeme sa aj plačeme, ideálne si aj samé pripravujeme stravu. Pobyt nemá striktne určený program a je vždy úplne jedinečný, podľa skupiny žien, ktorá sa zíde. Je to vlastne taký sofistikovaný ženský kruh, kde dáme voľný prietok liečivej ženskej energii. Získanú „výživu" si odnášame do života.
«späť